Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Vás pozýva na cyklus vedeckých prednášok Interdisciplinárne dialógy, organizovaný pod záštitou dekana Filozofickej fakulty UKF.
Charakteristika cyklu
Interdisciplinárne dialógy ako cyklické vedecké podujatie akcentujúce univerzitný typ interdisciplinarity sú zamerané o.i. na skúmanie (resp. reflexiu) postavenia, úloh a problémov humanitných vied a humanitného vzdelávania v treťom tisícročí, so zreteľom na progresívne tendencie a inovatívne metódy. Ich cieľom je podpora rozvoja humanitných, spoločenských vied a vytvorenie platformy pre priblíženie, vzájomnú dialogickú inšpiráciu a podnety vo vedeckom skúmaní, a to najmä s ohľadom na aktuálne pomerne slabú prepojenosť jednotlivých odborov, resp. koncepcií a absenciu vzájomnej komunikácie medzi odbormi na Filozofickej fakulte UKF v Nitre.
Doterajšie prednášky:
Ass. Prof. Tyler James Bennett, PhD. – The general semiotics module and „Slovenská semiotická skupina“ (12. 12. 2023)
The general semiotics module is a research group and cluster of courses offered at our department after the opening of the International Semiotics Institute in Olomouc in 2022. The institute adopts a notion of general semiotics out of practical necessity, and we continue to lay down its concrete principles, which pertain more to communication than to signification per se. They include: 1. Crossinter- multi- and trans-disciplinarity; 2. intersectionality and inclusivity; 3. Multi-species, multi-polarity, linguistic and cultural polyglottism; 4. Not-for-profit public access; 5. Self-reference, improvisation and ad-hoc modelling. The major activity of the institute in Olomouc is the ongoing after-hours online seminar series known as Semiosalong, active since 2011. Our best event so far has been the enormous International Semiotic Summer School in Prague (ISSSIP, July 23rd- 28th 2023), which (we contend) was the most important event in semiotics in the last ten years. The explanation of the general semiotics module proceeds through some treatment of the basic principles, enumeration of the partners, catalogue of past and upcoming events, and will end with discussion of the ambiguous “Slovenská semiotická skupina”: who would be its important figures? (e.g. F. Miko and A. Popovič) What would be its logos? Which would be the key themes of a distinctively Slovakian semiotics?
Fotogaléria (autor: M. Mancír) Záznam z prednášky
Ing. Peter Holúbek – Jaskyňa a človek (21. 11. 2023)
Prednáška predstavuje históriu speleologického výskumu, vznik prvých jaskyniarskych spolkov a medzinárodného pojmu speleológia. Zameriava sa na prezentovanie problematiky jaskyniarstva na Slovensku, jeho histórie, najvýznamnejších jaskýň a krasových území Slovenska, taktiež Národnej databázy jaskýň Slovenska. Ide o interdisciplinárny pohľad na jaskyne ako zaujímavý priestor, ktorý je dlhodobo objektom záujmu nielen speleológie, ale aj archeológie, histórie, medicíny, zoológie, paleontológie a i. disciplín súvisiacich s problematikou jaskyniarstva.
Fotogaléria (autor: P. Horváth) Záznam z prednášky
prof. PhDr. Silvia Tomašková, PhD. – Veda o duši (k povahe pocitov, myšlienok, predstáv z pohľadu filozofie a vedy) (17.10.2023)
História skúmania a vysvetľovania povahy psychiky človeka (stavy mysle, duše) sa vyznačuje nielen bohatosťou tém, ale aj značnou rozmanitosťou až protichodnosťou prístupov. Cieľom prednášky je premyslieť niektoré motívy a zároveň poukázať na kľúčové etapy späté so skúmaním povahy stavov mysle. K hlavným míľnikom v bádaní možno zaradiť: 1. priradenie stavov ľudskej psychiky (vedomia) k právoplatným vedeckým explanandám a 2. intenzívny experimentálny a klinický výskum normálnej a poškodenej mysle (kognitívne vedy, neuroveda, psychiatria, psychológia atď.). Od polovice 20. storočia nastáva rozkvet nových metód a techník výskumu obsahu vnútornej skúsenosti človeka. Diagnostické a terapeutické metódy obohatili nové stratégie (in vivo) skúmajúce zložitý vzťah medzi poškodením neurónovej aktivity – psychiky a správania jedinca. V prednáške sa prezentujú vybrané experimenty a klinické štúdie, ktoré sa stali výzvou na prehodnotenie tradičného modelu človeka (vedomý-racionálny aktér) a zároveň pohľadu na vzťah filozofie a jednotlivých vied.
Fotogaléria Záznam z prednášky
PhDr. Zuzana Kusá, CSc. – Unikajúce hodnoty: prípad dôstojnosti pre všetkých (3.3.2020)
Spoločenské a humanitné vedy venujú hodnotám a ich úlohe v ľudskom živote a v spravovaní spoločností tradične veľkú pozornosť. V pohľadoch na to, ako hodnoty skúmať, objasňovať ich stálosť alebo meniacu sa podporu však dodnes badať značnú diverzitu a rôzne metodologické prístupy prinášajú empirickú podporu nerovnakým vysvetleniam a vytvárajú aj nové ilúzie či „realitu hodnôt“. Debaty vedcov o hodnotách navyše výrazne prehlušuje a viac či menej kontrolovane do nich vstupuje aj mediálny a politický diskurz. Ten u nás v posledných rokoch spája hodnoty s pomerne úzkym okruhom otázok.
Prednáška sa opiera o autorkine skúsenosti so skúmaním hodnôt celou škálou prístupov (od životopisných rozprávaní, cez reprezentatívne dotazníkové zisťovania, po analýzu politických debát a právnych textov). Na príklade hodnoty sociálneho univerzalizmu, t. j. našej schopnosti uznávať nárok iných na dôstojný život, a z perspektívy kultúrnej sociológie (J. Alexander), historických bádaní (H. Joas), teórie modernizácie hodnôt (R. Inglehart) a moci diskurzívnych formácií (M. Foucault) bude najprv diskutovať o dilemách a pasci konfliktných zistení získaných nerovnakými spôsobmi skúmania a následne sa pokúsi objasniť rozporné názory na ústavne uznávaný princíp ochrany dôstojnosti a na rozdeľovanie spoločenských zdrojov. Osobitne sa bude venovať tzv. osvietenskej hypotéze H. Ganzebooma. Tá predpokladá, že ľudia s univerzitným vzdelaním budú vďaka schopnosti uvažovať v dlhodobejšom horizonte vo väčšej miere podporovať spoločenskú zodpovednosť za vytváranie podmienok pre dôstojnosť všetkých obyvateľov.
doc. PhDr. Anton Hruboň, PhD. – Slovenský štát v našich hlavách. (3.12.2019)
Slovenský štát definitívne nezomrel v roku 1945 pod drvivým náporom vojsk antifašistickej koalície. Aj temer 75 rokov po svojom zániku žije v myslení časti spoločnosti ako kultúrny kód – ako mystická reminiscencia na „skutočne slovenské Slovensko“, éru „všeobecného blaha a prosperity“ a „ostrov pokoja“ vo vojnou zmietanej Európe.
Aké sú príčiny takejto reflexie obdobia, počas ktorého došlo k najväčším kolektívnym i osobným drámam v modernom vývoji našej krajiny? Ako je možné, že spomienkový optimizmus či generačne sprostredkovaná historická pamäť dokážu pri formovaní postoja k Slovenskému štátu prebiť aj známe fakty o štátom organizovanom násilí a vyvražďovaní, v dôsledku ktorého zo Slovenska prakticky vymizla komunita dotvárajúca jeho multikultúrny charakter po celé storočia? Prečo a akým spôsobom si porazený režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dokázal po roku 1945 v časti spoločnosti získať posvätnú aureolu nedotknuteľnosti a jeho predstavitelia priam kult národných apoštolov a mučeníkov za národ a právo na jeho sebaurčenie? A najmä – čo z toho všetkého plynie pre dnešok? Prečo sa niekto v roku 2019 hlási k „odkazu“ ľudáckeho režimu, keď už veľmi dobre vieme, za čo všetko bol politicky zodpovedný? Nechováme si v historickom povedomí nebezpečného krakena, ktorému môžu znovu narásť chápadlá a vyvolať novú erupciu ultranacionalizmu s nepredvídateľnými dôsledkami? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa pokúsi zodpovedať prednáška Antona Hruboňa, nepríjemne prepájajúca nedávnu minulosť s prežívanou súčasnosťou
prof. Eero Tarasti – From Postcolonial Analysis to a Theory of Resistance – Social Aspects of Existential Semiotics. (13.11.2019)
The latest issue of existential semiotics is the so-called ’Zemic’ model with its four modes of ’being’ following the principles of Moi and Soi, i.e. Me and Society; they are body, person (actor), social practice and values. The origin of the model lies in Lévi-Straussian structural anthropology as well as in Paris school of semiotics (Greimas) with its ’semiotic square’. Yet, what is involved here are the two semiotic forces, one leading from body via stepwise sublimation to abstract norms and values, in the society, and the other from them via gradual embodiment to pure corporeal behaviour. In one word: from gegenständlich to ungegenständlich and vice versa.
This diagram in fact portrays the functioning of the human mind itself. At the end it explains why we are social creatures and follow the rules of our communities; it is because the social or the Soi is internalized in our minds. Now, two earlier theories of mine – namely the postcolonial analysis with its categories of dominant/dominated, langue/parole – and the theory of resistance based upon counter-current of signs via Being, Memory and History – can be also interpreted in the light of zemic processes. In the background loom the radically new notions of transcendence (in the semiotic context) and suprazemic reflection (the Hegelian reflection via the concept of the Essence, Wesen). All these epistemic ideas have their application on various arts, music included.
Ing. Brigita Schmögnerová CSc. – Veľká depresia, Veľká recesia… Čo nás čaká najbližšie? (15.10.2019)
Anotácia: * V čom boli rovnaké základy Veľkej hospodárskej krízy a Globálnej finančnej krízy: ekonomický liberalizmus v 20. a 90. rokoch 20. storočia, dlhová kríza, vznik a rozmach finančného kapitalizmu, a pod.
* Utópia voľného trhu ako koncept samo-regulujúceho trhu: Polanyi vs. Hayek. Opakujú sa podmienky vzniku novej „veľkej“ krízy? * Faktory smerujúce k recesii.
* Manažment Veľkej depresie/recesie: laisser-faire vs. nemecký ordoliberalizmus. Politika nízkych úrokov a tzv. tlačenie peňazí. A čo peniaze z helikoptéry?
* Víťazi a porazení: AKK a Trump. Rast extrémizmu a radikalizácie spoločnosti.
Mgr. Jana Davidová Glogarová, Ph.D. a doc. Mgr. Jaroslav David, Ph.D. – Historická sémantika – stav a perspektivy mezioborové disciplíny (4.4.2019)
Anotácia: Přednáška se zaměří na představení historické sémantiky jakožto mezioborové disciplíny, stojící na pomezí jazykovědy a historie. Stručně uvede historii oboru a jeho teoretická východiska, ale věnovat se bude zejména prezentaci několika metodologických přístupů vhodných k historickosémantické analýze jazyka, zejména využití korpusů a kvalitativní i kvantitativní přístup založený na sledování kolokací vybraných lexikálních jednotek. Prostřednictvím dílčích témat a sond, zejména na materiálu české literatury a publicistiky 20. století, budou naznačeny možné cesty a přístupy k jazyku, textu a sémantice v historickém kontextu.
Mgr. Michal Macháček, PhD. – Osobnost v dějinách: Gustáv Husák jako samostatný aktér, nebo derivát velkých dějin 20. století? (7.3.2019)
Anotácia: V čem byl Gustáv Husák synem své doby, a kdy jí naopak dokázal přesáhnout? Jakou úlohu sehrával v politickém vývoji Slovenska, Československa a v slovensko-českých vztazích? Můžeme ho považovat za otce, nebo demontéra slovenské státnosti? A jaké místo zaujímá v našich dějinách, myslích a veřejném prostoru? Je ho opravdu možné řadit mezi největší Slováky a na jaké hodnotící škále lze historickou velikost vlastně měřit? Přednáška se také obecněji i na konkrétních příkladech zaměří na limity v činnosti politické osobnosti, které vyplývají ze sociálních, myšlenkových, vnitropolitických či geopolitických faktorů.
Prof. PaedDr. Vladimír Papoušek, CSc. – Frank Zappa – česko-slovenská mytológie (6.12.2018)
Anotácia: Prednáška sa zaoberá premenami kultu amerického skladateľa Franka Zappu od 60. rokov 20. storočia do súčasnosti, variantami v diskurzívnej formácii o ňom, rétorickými stratégiami utvárajúcimi reč na tému F. Z. a ich intencionalitou.
Metodologickými zdrojmi budú teórie M. Foucaulta, teórie rečových aktov a pojmy individuálnej a kolektívnej intercionality v diele J. Searla.
Mgr. Marek Debnár, PhD. – Čo sú digital humanities? (15.11.2018)
Anotácia: Budovanie digitálnych archívov a pokročilých nástrojov informačných technológií, určených na ich analýzu vyvoláva teoreticko-metodologické otázky, ktoré otvárajú interdisciplinárnu diskusiu o aplikačnej stránke týchto výskumov v humanitných vedách. Diskusie, spojené so stále širším presadzovaním týchto prístupov v humanitnom výskume sú dnes zastrešené spoločným pojmom digital humanities alebo DH, resp. digitálnych humanitných a spoločenských štúdií, ktoré reprezentujú prepojenie humanitných a spoločenských vied s empirickým výskumom najmä v oblasti informatiky a štatistiky. Cieľom tejto prednášky je ozrejmiť poslucháčom, v čom spočíva jedinečnosť týchto prístupov a aké sú možnosti ich využitia v jednotlivých oblastiach výskumu. Inak povedané, poukázať na možnosti, aké ponúkajú humanitným vedám elektronické databázy, klasifikácia dát a interpretácia z nich odvodených výsledkov.
doc. Mgr. Jaroslav Šrank, PhD. – Snáď v celom meste nikto nezachvel sa… (25.10.2018)
Anotácia: Od druhej polovice 20. storočia možno na Slovensku o meste hovoriť ako o jednom zo základných, človekom každodenne priamo zakúšaných, prirodzených existenčných priestorov. Jednu z mnohých umeleckých foriem reflexie tohto fenoménu predstavuje poézia. Prednáška približuje vybrané žánrovo-tematické podoby a topiku slovenskej poézie tohto obdobia stvárňujúcej mesto, jeho život a ľudí. Metodologicky výklad vychádza z tematologického prístupu. Materiálovo sa opiera o príklady z diel slovenských básnikov a poetiek tvoriacich v druhej polovici 20. storočia s presahom na začiatok 21. storočia. Text prednášky vznikol v rámci individuálneho grantu VEGA 1/0758/16 Bratislavské motívy v slovenskej poézii druhej polovice 20. storočia.
doc. RNDr. Tomáš Hoskovec, CSc. – Strukturalizmus jako metoda (19.4.2018)
Anotácia: Strukturalismus je badatelský program pro budoucnost. Kdo toto pronese, narazí na dvojí potíž: (1) pod pojmem strukturalismus si leckdo představuje leccos; (2) i lidé s odlišnými představami, co je strukturalismus, se snadno shodnou, že je to už minulost. Ano, strukturalismus má bohatou minulost: z té je nejen možné, ale přímo nutné čerpat. Minulost strukturalismu přitom můžeme adekvátně uchopit pouze jako rozsáhlý a členitý korpus vědeckých textů. Žádný textový korpus ovšem neexistuje sám od sebe: vždy jej sestavuje badatel, který chce jeho pomocí něco vyložit. Aktuálnost strukturalismu spočívá v principech, podle nichž se historický korpus strukturalismu sestavuje. Je to za prvé princip hodnoty: hodnota jakéhokoliv prvku je výslednicí systémových vztahů onoho prvku; a dále princip jazykového znaku: jazykové jednotky se důsledně pojímají jako bifaciální znaky, jež mají vždy zároveň výraz a význam; princip jazykového znaku není bez principu hodnoty možný.
Systémově vymezovat hodnoty jazykových znaků znamená pohybovat se v kontinuu o rozměrech sociálním, kultúrním a historickém. Strukturalismus, primárně jazykovědný, tím získává relevanci pro další humanitní vědy — nemluvě o tom, že pro všechny humanitní vědy je pramenný materiál výrazně, ne-li výlučně jazykový. Strukturalistický princip hodnoty se přirozeně vztahuje na všechny výkladové konstrukty, takže má dopad na vědu vůbec. Strukturalismus jako metodologie dává humanitním vědám sebereflexi i sebevědomí. Zároveň připomíná etický a estetický rozměr každé vědecké činnosti.
Mgr. Ľubice Voľanská, PhD. – V hlave tridsať, v krížoch sto. Ten zvyšok medzitým už treba nejako prežiť (22.3.2018)
Anotácia: Európa šedivie. Staroba a starnutie sa tak stále častejšie stávajú predmetom mediálneho, sociálno-politického i výskumníckeho záujmu. Demografický vývoj v Európe, dôchodková reforma, starnutie populácie, alebo na druhej strane zase vynájdenie lieku proti starobe, či kozmetických prípravkov potrebných na udržanie mladistvého vzhľadu nájdeme v súčasnosti azda v každom európskom týždenníku. Aspoň raz za týždeň sa aj v denníkoch spomína neustála potreba dôchodkovej reformy, na Slovensku zase zložitá situácia dôchodcov, nízke finančné zabezpečenie, dopady hospodárskych zmien prebiehajúcich v štáte.
V médiách sa hovorí o jubilantoch, ktorí prekročili hranicu vysokého veku 90 rokov, 100 rokov. Práve táto skupina ľudí ale tvorí len minimálne percento predstaviteľov najstaršej generácie. Ich biografie sú často skreslené, anekdotizované, vyzdvihnuté sú len pútavé zaujímavosti. Dôležitú súčasť informácií tvoria spomienky na prácu, rozprávanie sa často končí odchodom do dôchodku alebo roky strávené v dôchodku zohrávajú len marginálnu úlohu.
Subjektívne prežívanie tejto životnej etapy i starnutia ako procesu je však v stredoeurópskom prostredí skúmané málo. Etnologičku Ľubicu Voľanskú v jej výskume zaujímajú motivácie správania sa a činností starých ľudí, ich postoje k vlastnému správaniu a konaniu a k správaniu a konaniu iných, ako o nich sami hovoria a píšu. Bežne kladené otázky: kto je starý? Ako možno stanoviť časovú alebo inú hranicu, odkedy je človek starý? necháva zodpovedať svojich partnerov a partnerky vo výskume. Ponúka tak pohľad do „cudzej krajiny s neznámym jazykom, ktorá nikoho nezaujíma, pokiaľ nestojí na jej hranici.“ Prekračovaniu tejto hranice sa nevenuje len ako svojmu bádateľskému záujmu, ale aj v rámci občianskej iniciatívy Zrejmé, ktorej úlohou je prispieť k dialógu medzi generáciami v spoločnosti.
Mgr. Juraj Novák – Mesto (Nitra) ako súčasť kultúrneho dedičstva (1.3.2018)
Anotácia: Niet pochýb o tom, že mesto, jeho architektúra a urbanizmus má pre človeka kľúčový, existenciálny význam. Je len málo vecí, s ktorými je počas svojho života v tesnejšom permanentnom kontakte ako práve s urbanizmom sídla, v ktorom žije, a architektúrou, ktorá je jeho obydlím. Napriek tomu jej často venujeme veľmi málo pozornosti a neuvažujeme o nich ako o kultúrnom dedičstve. Prednáška predstaví posledné výsledky výskumu architektúry Nitry v 20. storočí a možnosti využívania tohto segmentu kultúrneho dedičstva.
MgA. Jan Kavan, Ph.D. – Smysluplná interaktivita v umění (7.12.2017)
Anotácia: Technologický rozvoj přináší možnosti, které se podobají vědeckofantastické literatuře našeho dětství. Zařízení ovládaná myšlenkami, umělá inteligence, samořídící automobily, roboti, internet, mobilní videokonference to vše je dnes součástí našich životů. Umění se na tento rozvoj přirozeně snaží reflektovat a technologické vymoženosti využít. Často ale bohužel dochází namísto validního uměleckého díla k vytvoření pouhé demonstrace moderních technologií. Autor díla, jako kdyby znaven obtížemi, souvisejícími s využitím technologie, a publikum, okouzleno fantastickou technologií, v tandemu zapomínají na smysl umění jako takového. Přednášející mimo jiné otevírá tato palčivá témata a klade otázky: „Kdy má interaktivita v umění smysl? Nakolik jsou nejmodernější technologie skutečně nezbytné pro umělecké vyjádření?“
doc. PhDr. Igor Hochel, PhD. – Vynikajúce a dôležité slovenské romány v súčasnom vývinovom období (23.11.2017)
Anotácia: Súčasná slovenská próza disponuje bohatým zázemím tvorivých osobností, ktoré produkujú diela rozmanitého tematického zamerania a vyznačujúce sa špecifickými vlastnosťami individuálnych autorských poetík. Viacerí prozaici napísali v poslednom období nadpriemerné romány, z ktorých niektoré možno pokladať za vynikajúce a z vývinového hľadiska za dôležité, majú európsku či svetovú úroveň. O tom, ktoré to sú, prečo treba ich estetické kvality a spôsoby stvárňovania vnímať takto pozitívne a v čom spočíva ich umelecká presvedčivosť, je táto prednáška. Keďže diela sú závažnou výpoveďou aj o našom bytí v 20. storočí (dotýkajú sa ich dejín) s presahom do prítomnosti, prednáška, ktorá na ne upriamuje pozornosť, azda dokáže zaujať interdisciplinárne orientované publikum.
doc. PhDr. Josef Dohnal, CSc. – Literární dílo jako disipativní struktura – pokus o hledání analogie (19.10.2017)
Anotácia: Nositel Nobelovy ceny Ilya Prigogine (1917 – 2003) rozpracoval teorii tzv. disipativních struktur pro oblast „nelineární“ termodynamiky. Problematika složitých komplexních struktur by však mohla být ve větším měřítku než dosud využita i v humanitních vědách. Přednáška představí pokus o využití principů vnitřní stavby artefaktu vznikajícího v interakci s vnějšími faktory a fungování disipativních struktur v přístupu k literárnímu dílu ze strany interpretujícího subjektu tak, aby byly zjevné potenciální přínosy, které by mohl znamenat přenos poznatků exaktních věd v širší míře i do oblasti literární vědy.
Dr. Primož Repar – Existencializmus a feminizmus: Kierkegaard a de Beauvoir (4.5.2017)
Anotácia: Vzťah medzi existencializmom a feminizmom je tradične spájaný s dvojicou J. P. Sartre a S. de Beauvoir. Feminizmus de Beauvoir však nachádza svoju inšpiráciu aj u S. Kierkegaarda. Vzťah Kierkegaarda k feminizmu býva označovaný ako paradoxné priateľstvo. Hlavnými myšlienkami, ktoré spájajú Kierkegaardov existencializmus a feminizmus, sú idea vzbury jednotlivca voči spoločnosti a jeho emancipácie. Vo filozofickom myslení sa tieto názory pretavujú do etiky jednotlivca, ktorá nestojí na všeobecných kategóriách, ale na jedinečnom prežívaní vlastnej existencie. Dôležitú úlohu zohráva v tejto etike zodpovednosť, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kontexte občianskej zodpovednosti, ale aj politickej angažovanosti. Prednáška je zameraná nielen na vzťah existencializmu a feminizmu, ale aktualizuje tento vzťah aj v pozícii tzv. existenciálneho obratu.
Mgr. Barbara Lášticová, PhD. – Predsudky a stereotypy v sociálnej psychológii: Čo o nich vieme a ako ich dokážeme zmierňovať? (30.3.2017)
Anotácia: V prednáške budem vychádzať z najvplyvnejšej paradigmy vo výskume predsudkov v sociálnej psychológii, ktorá je založená na Allportovej kontaktnej hypotéze (Allport, 1954). V prvej časti ukážem, akým spôsobom sa posunulo konceptualizovanie predsudkov a možnosti ich merania za 63 rokov „po Allportovi“. V druhej časti ukážem, akým spôsobom psychológovia a psychologičky typicky pristupujú k zmierňovaniu predsudkov. V tretej časti predstavím niekoľko našich aktuálnych výskumov, ktoré sa zameriavajú na vzťah medzi priamym či nepriamym kontaktom a predsudkami, predovšetkým voči Rómom. Na záver budem uvažovať o tom, aká je úloha školy v procese zmierňovania predsudkov.
Doc. Mgr. Jozef Cseres, PhD. – Marcel Duchamp a John Cage v interdisciplinárnych súvislostiach (16.3.2017)
Anotácia: Nekompromisné umelecké a filozofické gestá dvoch priekopníkov novej tvorivosti v kontexte aktuálneho humanitno-vedného diskurzu o intermédiách. Vizionárske akty, prostredníctvom ktorých sa umelci i svet umenia stávali a stali inými.
PhDr. Ľubor Králik, CSc. – Etymologický výskum slovenského jazyka: aktuálny stav a perspektívy (15.12.2016)
Anotácia: Etymológia ako náuka skúmajúca pôvod, prvotný význam a príbuznosť slov patrí k najstarším jazykovedným disciplínam. Prednáška prináša základné informácie o dejinách etymologického výskumu na Slovensku a naznačuje jeho možné ďalšie smerovanie. Osobitná pozornosť sa venuje Stručnému etymologickému slovníku slovenčiny (Bratislava 2015) ako nateraz jedinému etymologickému kompendiu spracúvajúcemu výlučne slovenskú slovnú zásobu. Na vybraných slovníkových heslách sa názorne ilustrujú rôzne aspekty etymologickej interpretácie konkrétnych výrazov, ako aj otázky súvisiace s lexikografickou prezentáciou relevantných informácií (v kontexte typológie etymologických slovníkov).
doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD. – Tajomstvo ukryté v pečati. Stredoveká uhorská pečať ako kultúrny a spoločenský fenomén (10.11.2016)
Anotácia: Pri štúdiu dejín sa na každom kroku stretávame s najrôznejšími prameňmi, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je aj pečať. Jej úlohou bolo chrániť dokument pred sfalšovaním, čím sa z nej stal najdôležitejší symbol a garant jeho pravosti. Pečať zároveň zhmotňovala vôľu majiteľa a v niektorých situáciách ho doslova sprítomňovala. Predstavovala aj jeden z najvýznamnejších prostriedkov vlastnej seba prezentácie majiteľa. Okrem jeho individuálneho vkusu a predstáv, či miestnych zvyklostí bola aj nositeľom nových myšlienkových a estetických trendov, ktoré v mnohom odrážajú „ducha doby“. To všetko z nej vytvára prameň s ďaleko širším posolstvom, ako by sme na prvý pohľad očakávali. Cieľom prednášky je predstaviť pečať ako médium stojace na pomedzí písomného a obrazového prameňa, v kontexte vývoja stredovekej uhorskej spoločnosti.
doc. Mgr. Attila Kovács, PhD. – Islám, islamizmus, islamofóbia (20.10.2016)
Anotácia: Islám je v súčasnej dobe jedno z najviac diskutovaných náboženstiev, no debata, ktorá sa o isláme a muslimoch vytvorila, je často tendenčná a skreslená. Prednáška si kladie za cieľ objasniť a vysvetliť niektoré kľúčové otázky tejto debaty a priniesť do verejnej diskusie o isláme racionálny úsudok a argumenty a čeliť tak predsudkom a strachu, ktoré túto debatu do veľkej miery ovládli.
prof. PhDr. Pavel Kalina, PhD. – Co je to baroko? (29.9.2016)
Anotácia: Pojem baroko byl v 19. století chápán jako pejorativní označení „úpadkových“ projevů především výtvarného umění po období „vrcholné renesance.“ Tento slohový pojem byl rehabilitován a definován jednak v prostředí Vídeňské školy dějin umění (Riegl, Dvořák), jednak v nesmírně vlivných publikacích Heinricha Wölflina. V české literatuře byl dokonce rozpracován koncept barokního principu v dějinách architektury jako nadčasového fenoménu (Birnbaum). Zatímco v první polovině 20. století najdeme řadu pokusů o definici baroka, a to nejen pro dějiny umění, ale také pro dějiny literatury i dalších druhů umění a obecně kultury, ve druhé polovině století je tento termín často používán spíš ze zvyku a jeho definici není věnována pozornost. Přesto se tématu baroka věnovala z různých pozic řada významných autorů (Adorno, Deleuze) a prostřednictvím pojmu neo-baroko tento pojem pronikl i do literatury věnované soudobé architektuře a filmu. Slouží pojem „baroko“ jen projekci našich představ o umění? Lze jej nějak definovat a má tento pojem vůbec smysl, ať už v úvahách o současnosti, nebo v úvahách o minulosti umění?
prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. – Filozofia ako kultúrna politika (28.4.2016)
Anotácia: „Filozofia má úžasnú minulosť a neistú budúcnosť“ (R. Rorty). Dnes profesori filozofie nie sú platení za to, aby podnecovali nejaký pokrok, ale aby boli zodpovednými profesionálmi, akademikmi a expertmi; originalita a odvaha v myslení sú zriedkavé. Profesionalizácia filozofie priniesla jej marginalizáciu v spoločnosti a nástup vedeckej kultúry znamenal ústup filozofie z jej humanizačných pozícií a funkcií. Zmenili sa aj otázky, ktoré si ľudia kladú a ktoré ich zaujímajú, čo nemôže nemať dôsledky aj pre filozofiu. Alternatíva môže prísť, iba ak budú filozofi schopní svojou imagináciou ponúknuť nové myšlienky, napríklad o morálnom pokroku, ktorý nemá spočívať v nasledovaní nejakého absolútneho a vopred daného ideálu, ale v otváraní možností pre iný, nový a lepší život, pre pluralitu foriem života. Práve rortyovské rozvíjanie filozofie ako kultúrnej politiky (ktoré je predmetom prednášky) môže prispieť k takejto alternatíve.
prof. PhDr. Jan Rychlík, DrSc. – Aktuálne problémy moderných českých a slovenských dejín v stredoeurópskom kontexte: opakované písanie a prepisovanie národných príbehov stredoeurópskych národov (7.4.2016)
Anotácia: Do roku 1989 bol „národný príbeh“ východoeurópskych národov vykladaný tak, aby na jednej strane zodpovedal marxisticko-leninskej teórii o vývine ľudskej spoločnosti od prvotnej spoločnosti ku komunizmu, ale súčasne aj tak, aby pokiaľ je to možné nadväzoval na „klasický“ národný príbeh jednotlivých národov, vytvorený už v čase tzv. národného obrodenia v 19. storočí. Socialistická súčasnosť bola vydávaná za prirodzený výsledok dejinného vývoja a súčasne aj za vyústenie národných dejín. Minulé epochy boli hodnotené podľa toho, či smerovali k tomuto cieľu alebo sa naopak od nej vzďaľovali. V niektorých prípadoch to znamenalo snahu o pozmenenie tradičného a verejnosťou obecne prijímaného hodnotenia určitých osobností alebo období národných dejín, zmenu „tradičných historických nepriateľov“ na priateľov a opačne. Po roku 1989 dochádza logicky k opätovnému prehodnoteniu, hoci vo väčšine prípadov išlo iba o návrat k predsocialistickému hodnoteniu historických udalostí, ktoré bolo spravidla tiež skresľujúce. Prednáška ukazuje vývoj českého, slovenského a „československého“ národného príbehu a kladie ho do kontextu s národným príbehom u našich susedov.
PhDr. Juraj Zajonc, CSc. – Sviatky ako východisko poznania súčasnej spoločnosti (17.3.2016)
doc. Mgr. Martin Štúr, PhD. – Dichotómie v jazyku a semióze (3.12.2015)
doc. PhDr. Bohumil Fořt, PhD. – Teorie fikčních světů: příběhy, fikce, média (20.10.2015)
Anotácia: Přednáška vychází ze základních axiomů fikčně světové teorie, aby ukázala jejich spojitost s tradiční (strukturalistickou) naratologií, teorií fiktivity a fikce a intermediálními studii. Teorie fikčních světů je tak nahlédnuta v širších teoretických kontextech a interdisciplinárních souvislostech.
PhDr. Štefan Holčík, CSc. – Pamiatková starostlivosť a Bratislavský hrad (14.5.2015)
Stručné tematické okruhy prednášky: Pojem (fenomén) „ochrana pamiatok“ v 19. a v 20.storočí a Bratislavský hrad. História kráľovského („hradného“) paláca a vývoj koncepcie rekonštrukcie a využitia hradu a jeho areálu. Problémy terajšej fázy obnovy areálu Hradu (čestné nádvorie, baroková krytá jazdiareň a záhrada) v kontexte architektonických projektov druhej polovice 20. storočia a súčasnej spoločensko situácie.
Dr. Jonas Dagys – How We got Bored with the Mind-Body Problem (16.4.2015)
Anotácia: „Ako sa stal problém vzťahu mysle a tela nudným“
Vďaka čomu je materialistický výklad mysle (mentálneho) atraktívny? Z akých dôvodov by sme sa mohli hlásiť k materializmu mentálneho? Ako možno tomuto materialistickému výkladu odporovať a čo nás takýto odpor môže stáť? Prednáška bude prezentovať všeobecný prehľad posledného vývoja v problematike filozofickej kontroverzie medzi redukcionistickou teóriou psychofyzického materializmu a antiredukcionistickými formami dualizmu a agnosticizmu. Zameria sa na určité aspekty argumentov, ktoré sa nahromadili na oboch stranách sporu, a ukáže, ako sa táto diskusia stala módnou, aby po čase znovu “zapadla” a stala sa v kontexte súčasnej analytickej filozofie mysle “nudnou”.
prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc. – Konverzácia ako predmet interdisciplinárneho výskumu (5.3.2015)
doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD. – O deravom potrubí a sklenenom strope: akademická kariéra žien a mužov (4.12.2014)
doc. Mgr. Vladimír Godár, CSc. – Príbeh jednej knihy (De musica) (25.11.2014)
doc. Mgr. Mária Hajnalová, PhD. – Keltské oppidum a jeho poľnohospodárske zázemie: poznámky k diskusii o kolapse neskorolaténskej spoločnosti (23.10.2014)
– Hudba a semiotika: alternatívne modely hudobného znaku a semiózy (25.9.2014)
– Systemické prístupy k literatúre (15.5.2014)
– Obrazové legendy v interdisciplinárnom dialógu (10.4.2014)
PhDr. Peter Salner, DrSc. – Medzi humorom a pohrebom (súčasnosť židovskej komunity na Slovensku (6.3.2014)
PhDr. Karol Pieta, DrSc. – Hrob ako zrkadlo života: Hrobka germánskeho kniežaťa z Popradu (10.12.2013)
Mgr. Pavol Sucharek, PhD. – Umelec – pontifex oppositorum (21.11.2013)
prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc. – Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia (3.10.2013)
Mgr. Jana Tomašovičová, PhD. – Heidegger a sociálne vedy (25.4.2013)
prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc. – Ako je ľudová hudba populárna a ako je populárna hudba „ľudová“ – v minulosti a dnes (4.4.2013)
doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc. – Vymýšľanie a objavovanie strednej Európy v 20. storočí (21.3.2013)
Mgr. Renáta Bojničanová, PhD. – Zbojníctvo ako historický fenomén a zbojnícka tematika v slovenskej a katalánskej ústnej tradícii a literatúre (Interdisciplinárny a komparatívny pohľad) (13.12.2012)
PhDr. Marek Hrubec, PhD. – Od zneuznání ke spravedlnosti. Kritická teorie globální společnosti a politiky (20.11.2012)
prof. PhDr. Valér Mikula, CSc. – Medzníky v slovenskej literatúre po roku 1945 – estetikum či politikum? (4.10.2012)
PhDr. Martin Soukup, PhD. – Antropologie Melanésie (10.5.2012)
Mgr. Róbert Maco, PhD. – Čo je to číslo? Frege a logicizmus (12.4.2012)
doc. RNDr. Peter Chrastina, PhD. – Krajina a jej využívanie ako fenomén základného (a aplikovaného) historicko-geografického výskumu (29.3.2012)
MgA. Edgard Omar Rojas Ruiz – „The Pre-Columbian Numerical System and the Music Composition“ (1.3.2012)
prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. – „Einstein a Dostojevskij“ (8.12.2011)
prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD. – „Filozofia a semiotika urbánneho priestoru“ (3.11.2011)
doc. PhDr. Ivan Dubnička, PhD. – „Vzťah človek – zviera (etické a pragmatické aspekty)“ (20.10.2011)
Popis genézy
Od letného semestra akademického roku 2008/2009 sa na pôde Filozofickej fakulty UKF v Nitre organizovali pod odbornou gesciou Katedry kulturológie a Katedry filozofie FF UKF prednášky odborníkov zamerané na témy z rôznych oblastí humanitných vied so zámerom osloviť vysokoškolských študentov, doktorandov, vysokoškolskú vedecko-pedagogickú obec a odbornú verejnosť s primárnou intenciou vytvoriť priestor pre ich vzájomne produktívny interdisciplinárny dialóg. V porovnaní s obdobnými podujatiami špecializujúcimi sa na určitú oblasť (napr. Filozoficko-metodologické semináre Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF) sa Interdisciplinárne dialógy venovali, ako to už samotný názov napovedá, jednotlivým témam z interdisciplinárneho hľadiska a boli otvorené špecialistom z rôznych oblastí spoločenských vied. Po skúsenostiach z viac ako dvadsiatich podujatí (niektoré prednášky mali aj tematicky seriálový charakter) a priaznivých ohlasoch z bývalého a súčasného vedenia Filozofickej fakulty UKF ako aj odbornej verejnosti možno konštatovať, že pôvodný zámer sa jeho periodickým mesačným usporadúvaním počas semestrov zmysluplne napĺňal a v istom zmysle aj prekročil rámec pôvodných katedier.
Od akademického roku 2011/2012 cyklus Interdisciplinárne dialógy nadobúda celofakultný charakter ako periodické vedecké podujatie pod záštitou dekana Filozofickej fakulty UKF v Nitre prof. PaedDr. Bernarda Garaja, CSc., bez zmeny primárneho zamerania cyklu s vynárajúcou sa potrebou vytvorenia priestoru pre ďalšie oblasti humanitného výskumu.
Odborná garancia
Koncepčne a obsahovo jednotlivé oblasti humanitných vied garantujú schválení odborní garanti (v zátvorke je uvedená oblasť garancie):
doc. PhDr. Margita Jágerová, PhD. (organizačná garantka cyklu a propagácia)
prof. PhDr. Július Fuják, PhD. (estetika, umenovedy, semiotika, kulturológia)
prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc. (politológia, sociológia, environmentalistika)
doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD. (história, archeológia)
PhDr. Dušan Teplan, PhD. (lingvistika, slovenský jazyk a literatúra)
prof. Natália Muránska, PhD. (slovanské jazyky a ich literatúry, translatológia)
doc. Andrea Javorská, PhD. (fenomenológia, metodológia vedy, antropológia, etika, religionistika)
doc. Jana Ambrózová, PhD. (etnológia, kultúrna a sociálna antropológia, etnomuzikológia)
doc. Klement Mitterpach, PhD. (filozofia)
doc. Martin Štúr, PhD. (neslovanské jazyky a ich literatúry)
Zoznam prednášajúcich v rámci cyklu INTERDISCIPLINÁRNE DIALÓGY v období akademických rokov 2008/2009 – 2010/2011:
| prof. PhDr. Jozef Viceník, CSc. prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc. prof. PhDr. Vincent Šabík, CSc. Dr. Ludivine Allegue, PhD. doc. PhDr. Július Fuják, PhD. PhDr. Vladimír Fulka, PhD. Mgr. Jozef Sivák, CSc. Mgr. Milan Petkanič, PhD. Mgr. Klement Mitterpach ,PhD. Mgr. Andrea Javorská, PhD. Mgr. Martin Štúr, PhD. Mgr. Miroslav Ballay, PhD. Mgr. Branislav Hudec Mgr. František Turák, CSc. Mgr. Jana Slezáková |
(SAV, Bratislava) (SAV, Bratislava) (FF UKF Nitra) (Université Sorbonne, Paríž) (FF UKF Nitra) (SAV, Bratislava) (SAV, Bratislava) (FF UCM, Trnava) (FF UKF Nitra) (FF UKF Nitra) (FF UKF Nitra) (FF UKF Nitra) (FF UKF Nitra) (FMU AU Banská Bystrica) (FF UKF Nitra) |
filozofia translatológia kulturológia výtvarné umenie a intermédiá semiotika, hudobná estetika muzikológia fenomenológia filozofia filozofia filozofia lingvistika teatrológia estetika, filozofia muzikológia kulturológia |
Do roku 1989 bol „národný príbeh“ východoeurópskych národov vykladaný tak, aby na jednej strane zodpovedal marxisticko-leninskej teórii o vývine ľudskej spoločnosti od prvotnej spoločnosti ku komunizmu, ale súčasne aj tak, aby pokiaľ je to možné nadväzoval na „klasický“ národný príbeh jednotlivých národov, vytvorený už v čase tzv. národného obrodenia v 19. storočí. Socialistická súčasnosť bola vydávaná za prirodzený výsledok dejinného vývoja a súčasne aj za vyústenie národných dejín. Minulé epochy boli hodnotené podľa toho, či smerovali k tomuto cieľu alebo sa naopak od nej vzďaľovali. V niektorých prípadoch to znamenalo snahu o pozmenenie tradičného a verejnosťou obecne prijímaného hodnotenia určitých osobností alebo období národných dejín, zmenu „tradičných historických nepriateľov“ na priateľov a opačne. Po roku 1989 dochádza logicky k opätovnému prehodnoteniu, hoci vo väčšine prípadov išlo iba o návrat k predsocialistickému hodnoteniu historických udalostí, ktoré bolo spravidla tiež skresľujúce. Prednáška ukazuje vývoj českého, slovenského a „československého“ národného príbehu a kladie ho do kontextu s národným príbehom u našich susedov.
Vzťah medzi existencializmom a feminizmom je tradične spájaný s dvojicou J. P. Sartre a S. de Beauvoir. Feminizmus de Beauvoir však nachádza svoju inšpiráciu aj u S. Kierkegaarda. Vzťah Kierkegaarda k feminizmu býva označovaný ako paradoxné priateľstvo. Hlavnými myšlienkami, ktoré spájajú Kierkegaardov existencializmus a feminizmus, sú idea vzbury jednotlivca voči spoločnosti a jeho emancipácie. Vo filozofickom myslení sa tieto názory pretavujú do etiky jednotlivca, ktorá nestojí na všeobecných kategóriách, ale na jedinečnom prežívaní vlastnej existencie. Dôležitú úlohu zohráva v tejto etike zodpovednosť, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kontexte občianskej zodpovednosti, ale aj politickej angažovanosti. Prednáška je zameraná nielen na vzťah existencializmu a feminizmu, ale aktualizuje tento vzťah aj v pozícii tzv. existenciálneho obratu.
