Národné literatúry ako súčasť medziliterárnych spoločenstiev
Doktoranský študijný program
| Forma štúdia | denná |
| Dĺžka štúdia | 3 roky |
| Garant | prof. Natália Muránska, PhD. |
| Získaný titul | Philosophiae doctor (PhD.) |
| Pracovisko | Katedra romanistiky |
| Informácie | Študijný program pripravuje študenta doktorandského štúdia k získaniu titulu PhD. v oblasti konkrétnej národnej literatúry, ktorej sa týka jeho dizertačná práca, so zameraním na medziliterárne spoločenstvá a procesy. Absolvent získa rozsiahle teoretické vedomosti vo vednom odbore. Nadobudne tiež metodické schopnosti pre výskumnú prácu. |
Charakteristika študijného programu
Charakter a odborné zameranie študijného programu vyjadrujú nosné a ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru. Tieto sú viazané jednak na povinné predmety, ktorými sú filozofické problémy humanitných a spoločenských vied, etika výskumu, porovnávacia literatúra a teória medziliterárnosti, literárna komparatistika a preklad, svetová literatúra, a tiež povinne voliteľné predmety literatúra a kultúra anglofónnych, hispanofónnych a frankofónnych krajín. V predmetoch vybrané kapitoly z literárnej komparatistiky I a II ponúkame doktorandom rozšírenie a doplnenie poznatkov zo špecifických oblastí záujmu jednotlivých pedagógov, ako aj priestor na stretnutia s významnými osobnosťami v odbore. Významnou súčasťou doktorandského programu je vedecká časť, ktorá smeruje k profesijnému rozvoju doktoranda. Tu sa kladie dôraz najmä na publikácie v časopisoch evidovaných vo Web of Science alebo Scopus, vedecké a odborné práce v nerecenzovaných publikáciách, ostatné vedecké príspevky a citácie, na aktívnu účasť na vedeckých odborných podujatiach doma a v zahraničí, skúsenosti s organizovaním vedeckých odborných podujatí, ako aj príprava a riešenie medzinárodných a domácich projektov vedeckého alebo vzdelávacieho charakteru.
Celkové zameranie a štruktúra doktorandského študijného programu smeruje k výchove zrelej vedeckej osobnosti s komplexom špecifických zručností a vedomostí, ktorá efektívne pôsobí v danej akademickej komunite.
Celkové zameranie a štruktúra doktorandského študijného programu smeruje k výchove zrelej vedeckej osobnosti s komplexom špecifických zručností a vedomostí, ktorá efektívne pôsobí v danej akademickej komunite.
Uplatnenie absolventov
Študijný program národné literatúry ako súčasť medziliterárnych spoločenstiev nadväzuje na magisterský študijný program národný (anglický, taliansky, španielsky, francúzsky, ruský a pod.) jazyk a literatúra. Absolvent bude odborníkom na dejiny danej konkrétnej národnej literatúry a na teóriu a dejiny medziliterárnych spoločenstiev. Môže sa uplatniť na univerzitných, akademických a iných vzdelávacích a výskumných pracoviskách. Musí byť schopný preukázať a obhájiť vývinové zákonitosti danej národnej literatúry v jej konkrétnych historických prejavoch a v konkrétnom medziliterárnom usúvzťažnení. Takáto schopnosť má byť osvedčená dizertačnou skúškou, dizertačnou prácou a celkovou publikačnou činnosťou, ktorá musí už počas doktorandského štúdia prezrádzať budúcu vedeckovýskumnú a pedagogickú orientáciu doktoranda. Preukázaním a zárukou uvedenej orientácie je okrem vedomostí a napísaných textov zhromaždenie dostatočného množstva materiálových podkladov, ktoré treba vykonať počas doktorandského štúdia, preukázateľne umožňujúce vytvárať hypotézy a vedecké projekty národnoliterárno a medziliterárneho typu.
Teoretické poznatky
Musia byť na úrovni rozsahu študijného programu disciplín všeobecného základu ( absolvent musí na vysokej úrovni ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, ovládať vedeckú metodológiu, osvojiť si prehľad filozofických teórií a dokázať na rôznych úrovniach interpretovať vedecký a umelecký text) a na úrovni špecializačného štúdia, ktoré stanoví školiteľ. Zúženie na úzko vymedzený okruh by viedlo k ohraničeniu schopnosti rekonštruovať vývinové rady literatúry v bohatstve ich vnútrajškovoliterárnych a vonkajškovoliterárnych zákonitostí, čo je hlavný zmysel tohto štúdia.
Absolvent doložiteľne a vedecky podložene prispieva k napĺňaniu historickosti pojmu medziliterárne spoločenstvo (je to recepčná kategória, teda nejde o číre „súvislosti“, ale o vôľu žiť príbuzensky vyjadrenú zákonitosťami medziliterárneho procesu), k dôkazom existencie a funkčnosti medziliterárnych spoločenstiev na rozličnej javovej úrovni:
1. voči vývinovým zákonitostiam slovenskej literatúry a kultúry
2. preukazuje, že konkrétne národné literatúry žijú začlenené v širokom stredomorskom a transatlantickom priestore kultúrnej a literárnej tradície a odhaľuje povahy tohto priestoru
3. preukazuje, že slovanské, slovansko – talianske, slovansko – nemecké alebo slovansko – anglofónne medziliterárne spoločenstvá a prepojenia nie sú emanáciou národnoliterárneho génia, ale vyjadrením migrovania stredomorského a transatlantického kultúrneho zauzlenia
4. preukazuje v národných literatúrach oživené niektoré európske medziliterárne spoločenstvo alebo
5. medzikultúrne spoločenstvo Východ – Západ; Sever – Juh sveta. Študijný program „Národné literatúry ako súčasť medziliterárnych spoločenstiev“ je takej povahy, že absolvent sa nedá posudzovať len podľa momentálnej vyargumentovanosti postojov o vývojových otázkach niektorých aspektov literatúry. Dôležité je vidieť, či má chuť a predpoklady budovať si materiálovú informačnú základňu, aby mohol dôjsť k vedeckej zrelosti a vyprodukovať sústavné práce so širokým stupňom zovšeobecnenia, napríklad medziliterárne dejiny danej národnej literatúry. Nie absolvent, iba zrelý vedec má nazhromaždené toľko materiálu, aby ho vedel pohotovo využívať na rekonštruovanie príbuzenských typov medziliterárnych vývojov. Preto druhým kritériom je nezúžený výskumný záber, teda množstvo literárnohistorického a pojmového materiálu, ktorý má absolvent k dispozícii na účinné rekonštrukcie literárnohistorického typu, no najmä chuť zhromažďovať poznatkový materiál. To často závisí od priaznivých výskumných podmienok, napríklad, či mal dosť dlhé študijné pobyty v zahraničí, dosť príležitostí na medzinárodnú komunikáciu.
Praktické zručnosti
Študent dokáže bez problémov pracovať v niekoľkých jazykoch porovnávacím spôsobom s pojmoslovím, teda má dosť jasne osvojené jadro literárnohistorickej metódy na národnoliterárnej a medziliterárnej úrovni, aby vedel rozlišovať smerovanie pojmových systematík. Študent má dosť rozsiahle literárnohistorické vedomosti na to, aby vedel vytvárať obrazy širokých literárnych procesov.
Doplňujúce poznatky
Najnovšie teórie a koncepcie vždy dopĺňajú existujúce metodológie, preto treba poznať ich vývojový prínos. Predpokladá sa, že študent ovláda okrem slovenčiny (češtiny) jeden slovanský a jeden západný jazyk dostatočne na samostatné štúdium a na vyjadrenie obsahu odboru. Potrebné je ovládanie angličtiny. Naučí sa aj vedecky pracovať, realizovať výskum, prezentovať výsledky svojej práce.
Teoretické poznatky
Musia byť na úrovni rozsahu študijného programu disciplín všeobecného základu ( absolvent musí na vysokej úrovni ovládať aspoň jeden cudzí jazyk, ovládať vedeckú metodológiu, osvojiť si prehľad filozofických teórií a dokázať na rôznych úrovniach interpretovať vedecký a umelecký text) a na úrovni špecializačného štúdia, ktoré stanoví školiteľ. Zúženie na úzko vymedzený okruh by viedlo k ohraničeniu schopnosti rekonštruovať vývinové rady literatúry v bohatstve ich vnútrajškovoliterárnych a vonkajškovoliterárnych zákonitostí, čo je hlavný zmysel tohto štúdia.
Absolvent doložiteľne a vedecky podložene prispieva k napĺňaniu historickosti pojmu medziliterárne spoločenstvo (je to recepčná kategória, teda nejde o číre „súvislosti“, ale o vôľu žiť príbuzensky vyjadrenú zákonitosťami medziliterárneho procesu), k dôkazom existencie a funkčnosti medziliterárnych spoločenstiev na rozličnej javovej úrovni:
1. voči vývinovým zákonitostiam slovenskej literatúry a kultúry
2. preukazuje, že konkrétne národné literatúry žijú začlenené v širokom stredomorskom a transatlantickom priestore kultúrnej a literárnej tradície a odhaľuje povahy tohto priestoru
3. preukazuje, že slovanské, slovansko – talianske, slovansko – nemecké alebo slovansko – anglofónne medziliterárne spoločenstvá a prepojenia nie sú emanáciou národnoliterárneho génia, ale vyjadrením migrovania stredomorského a transatlantického kultúrneho zauzlenia
4. preukazuje v národných literatúrach oživené niektoré európske medziliterárne spoločenstvo alebo
5. medzikultúrne spoločenstvo Východ – Západ; Sever – Juh sveta. Študijný program „Národné literatúry ako súčasť medziliterárnych spoločenstiev“ je takej povahy, že absolvent sa nedá posudzovať len podľa momentálnej vyargumentovanosti postojov o vývojových otázkach niektorých aspektov literatúry. Dôležité je vidieť, či má chuť a predpoklady budovať si materiálovú informačnú základňu, aby mohol dôjsť k vedeckej zrelosti a vyprodukovať sústavné práce so širokým stupňom zovšeobecnenia, napríklad medziliterárne dejiny danej národnej literatúry. Nie absolvent, iba zrelý vedec má nazhromaždené toľko materiálu, aby ho vedel pohotovo využívať na rekonštruovanie príbuzenských typov medziliterárnych vývojov. Preto druhým kritériom je nezúžený výskumný záber, teda množstvo literárnohistorického a pojmového materiálu, ktorý má absolvent k dispozícii na účinné rekonštrukcie literárnohistorického typu, no najmä chuť zhromažďovať poznatkový materiál. To často závisí od priaznivých výskumných podmienok, napríklad, či mal dosť dlhé študijné pobyty v zahraničí, dosť príležitostí na medzinárodnú komunikáciu.
Praktické zručnosti
Študent dokáže bez problémov pracovať v niekoľkých jazykoch porovnávacím spôsobom s pojmoslovím, teda má dosť jasne osvojené jadro literárnohistorickej metódy na národnoliterárnej a medziliterárnej úrovni, aby vedel rozlišovať smerovanie pojmových systematík. Študent má dosť rozsiahle literárnohistorické vedomosti na to, aby vedel vytvárať obrazy širokých literárnych procesov.
Doplňujúce poznatky
Najnovšie teórie a koncepcie vždy dopĺňajú existujúce metodológie, preto treba poznať ich vývojový prínos. Predpokladá sa, že študent ovláda okrem slovenčiny (češtiny) jeden slovanský a jeden západný jazyk dostatočne na samostatné štúdium a na vyjadrenie obsahu odboru. Potrebné je ovládanie angličtiny. Naučí sa aj vedecky pracovať, realizovať výskum, prezentovať výsledky svojej práce.
