Globálne kontexty ochrany práv a slobôd človeka

Dňa 10. decembra 1948 bola Valným zhromaždením Organizácie spojených národov prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Iste nie je náhoda, že tento doposiaľ najvýznamnejší dokument o ľudských právach bol prijatý v krátkom čase po skončení druhej svetovej vojny, po ktorej malo ľudstvo veľmi živú skúsenosť s masovým pošliapaním práv človeka. Organizácia spojených národov sa v tom čase intenzívne zaoberala otázkou ľudských práv a pociťovala nástojčivú potrebu ich explicitného zadefinovania – azda v duchu známych slov Georga Santanayanu: „Kto si nepamätá históriu, je odsúdený na jej opätovné prežitie.“
Presne po 72 rokoch od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv (10. decembra 2020) sa v online priestore konala medzinárodná vedecká konferencia na tému Globálne kontexty ochrany práv a slobôd človeka. Podujatie sa konalo pod patronátom Polish National Comission for Unesco, Amnesty International Poland a Silesian University of Technology. Po privítaní a úvodných pozdravoch odzneli podnetné prednášky predstaviteľov rôznych vedeckých, odborných a politických inštitúcií z viacerých krajín (Poľsko, Veľká Británia, Španielsko, USA, Slovensko, Ukrajina a Bielorusko).
Akousi pomyselnou bázou týchto prednášok a následných diskusií bolo vystúpenie Draginje Nadaždin, riaditeľky Amnesty International Poland, ktorá hovorila na tému Ochrana slobody – výzva pre práva človeka vo svete zasiahnutom pandémiou. Vo svojom vystúpení poukázala na skutočnosť, že pandemická situácia predovšetkým prehĺbila už jestvujúce problémy s dodržiavaním ľudských práv, ďalej na výnimočne ťažkú situáciu niektorých sociálnych skupín a napokon na značnú stratu súkromia v kontexte práce z domu, dištančného vyučovania alebo online stretnutí. Ďalší prednášajúci z rôznych krajín hovorili o slobode ako základnej súčasti ľudskej dôstojnosti, rovnomernom rozvoji ako jednej z metód ochrany ľudských práv, príčinách a dôsledkoch medzinárodnej migrácie, mechanizmoch ochrany ľudských práv v globálnom svete, humanitárnych a sociálnych aspektoch umelej inteligencie, situácii seniorov v čase pandémie, právach hendikepovaných ľudí, právach detí, právach pracujúcich, autorských právach a pod.
Slovensko a konkrétne Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) na predmetnej medzinárodnej vedeckej konferencii zastupoval doc. Ondrej Štefaňak z Katedry sociológie, ktorý rozprával na tému slobody ako základnej súčasti ľudskej dôstojnosti – elementy teórie a empírie. Vo svojej prednáške zdôraznil, že jedinečnou črtou ľudskej osoby, ktorej „sa nedá zbaviť“, je slobodná vôľa. Prostredníctvom nej človek berie do vlastných rúk svoj osud a často aj osudy druhých ľudí. Ohraničenie slobody je vnímané ako ohraničenie jedného zo základných ľudských práv, ako pošliapanie ľudskej dôstojnosti. Sloboda však pre svoje normálne a zdravé fungovanie potrebuje „poznať” svoje prirodzené hranice. Tie predstavuje najmä druhý človek, jeho sloboda, dôstojnosť, práva, bezpečie a pod. Záväzná je známa formulácia dotýkajúca sa slobody: hranicou mojej slobody je sloboda druhého človeka. Vystúpenie doc. Štefaňaka bolo podporené grantovým projektom Štúdium byzantského hodnotového systému a jeho reflexie v slovanskom kultúrnom prostredí (APVV-16-0116).
Text: doc. PhDr. Ondrej Štefaňak, PhD., FF – Katedra sociológie
Ilustračná foto v perexe: UN Photo

Kontaktné informácie

Filozofická fakulta
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Štefánikova 67, 949 74 Nitra

tel: +421 37 6408 444
fax: +421 37 6408 500

ico-facebook
 

Táto webová stránka používa cookies.

Pokračovaním v prehliadaní si tejto webovej stránky súhlasíte s používaním cookies.

Rozumiem