V období od 1.9.2022 do 28.2.2023 som ako odborný asistent Katedry archeológie nastúpil na miesto postdoktoranda do výskumnej skupiny CRL ODZ projektu RAMSES. Projekt RAMSES predstavuje výskum ultrastopových izotopov a ich využitie v sociálnych a environmentálnych vedách urýchľovačovou hmotnostnou spektrometriou. Na polroka sa stalo mojím hlavným pracoviskom Oddelenie dozimetrie a žiarenia na Ústave jaderné fyziky AV ČR pod vedením Ing. Iva Světlíka, PhD. a Ing. Kateřiny Pachnerovej Brabcovej, PhD (obr. 1).

Hlavnou náplňou práce bola analýza izotopu uhlíka ¹⁴C z archeologických vzoriek. V rámci nej som si osvojil postupy predprípravy laboratórnych vzoriek pre rádiouhlíkové datovanie drevených uhlíkov a kostí (obr. 2). Nebola to len práca v laboratóriu, pre archeológa sú dôležité najmä  postupy správneho odoberania vzoriek v teréne. Tomu predchádzali odbery vzoriek počas letných katedrových výskumov (obr. 3).  

V rámci vedeckých úloh som sa školil v spracovaní nekalibrovaných ¹⁴C dát pomocou bayesovského modelovania v prostredí OxCal. Tieto postupy umožňujú presne stanoviť kalendárny vek meraného uhlíka a správne interpretovať časové rozpätie jeho výskytu vo vzorke. Pre archeológiu sú to dôležité poznatky umožňujúce lepšie pochopiť časové súvislosti skúmaných javov. Špecifickým výskumným zameraním bolo separovanie sekvencií letokruhov z dochovaných driev a ich korigovanie pomocou techniky wiggle-matching. Namerané údaje, ako aj vytvorené časové modely, boli primárne hodnotené vo vzťahu k archeologickým kontextom. Práve tieto výsledky priniesli dôležité závery pre viaceré výskumné aktivity Katedry archeológie ako je napríklad výskum Oponického hradu pod vedením doc. Dominika Repku, PhD. a multidisciplinárny výskum púchovského hradiska v Jánovciach – Machalovciach.

Vďaka práci v rámci projektu RAMSES som sa mohol aktívne zúčastniť na prestížnej medzinárodnej konferencii 24th Radiocarbon Conference,  10th 14C & Archaeology Conference, ktorá sa konala na univerzite ETH v Zürichu (obr. 4). Tu sme spolu s kolegami odprezentovali nové výsledky v príspevku „AMS, HISTORICAL, AND ARCHAEOLOGICAL DATING ON THE OPONICE CASTLE“.

Okrem prístupu do laboratória pre predprípravu vzoriek som mal možnosť zúčastniť sa samotného rádiouhlíkového merania (obr. 5). Ústav jaderné fyziky so svojím sídlom v Řeži, vďaka grantovej schéme Európskych štrukturálnych a investičných fondov vlastní najmodernejšie zariadenie MILEA (od švajčiarskej spoločnosti Ionplus) pre AMS meranie. AMS je dnes jednou z najcitlivejších metód stanovenia ultrastopových koncentrácii dlhodobých rádionuklidov. Detekčné limity AMS sú až o šesť rádov nižšie než u konvenčných rádiometrických metód. V súčasnosti je možné na zariadení MILEA merať 15 až 5 mg vzorky s odchýlkou ± 14 BP.

V časti komplexu urýchľovačov ÚJF AV ČR v Řeži sa nachádza aj laboratórium zamerané na analýzu organických reziduí v archeologických keramických nádobách pod vedením Ing. Veroniky Brychovej, PhD. Tu som mal možnosť pracovať na vlastných nálezoch, ktoré spolu s kolegom D. Repkom vyhodnocujeme v rámci grantu VEGA (Archeológia smrti. Pohrebné praktiky v období mladšieho praveku až včasnej doby dejinnej na území Slovenska). 

Výsledky výskumných aktivít som už v priebehu pobytu mohol publikovať vo forme kolektívnej štúdie v medzinárodnom indexovanom časopise Radiocarbon. Ďalšie dáta sú stále spracovávané a budú tvoriť základ pre viaceré medzinárodné konferencie a vedecké štúdie.

Postdoktorandské štúdium na Ústave jaderné fyziky AV ČR malo prínos nie len v osobnom raste a osvojení si nových zručností ale taktiež v nadviazaní spolupráce s CRL s možnosťou datovania archeologických vzoriek z našich terénnych aktivít. Vďaka tomu boli odborne spracované viaceré katedrové výskumy a zapožičané vzorky z ďalších inštitúcií. Dôležité sú tiež osobné skúsenosti s prácou v multidisciplinárnom tíme ako aj samotná účasť na medzinárodnom grante.

Text a foto: Mgr. Matej Styk, PhD.